SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Slovensko vstupuje do kľúčovej dekády. Voľby ukážu, aké má šance

Na konferencii Slovensko 2024 diskutovali o stave spoločnosti tri desiatky expertov.

Slovensko sa dáva do pohybu a má šancu zachytiť modernizačné trendy.Slovensko sa dáva do pohybu a má šancu zachytiť modernizačné trendy. (Zdroj: SME - Marko Erd)

Po februárových parlamentných voľbách bude nevyhnutné urobiť na Slovensku zásadné zmeny prakticky vo všetkých oblastiach. Na SME konferencii Slovensko 2024 sa na tom zhodli vyše tri desiatky expertov, ktorí analyzovali stav právneho štátu, ekonomiky, verejnej správy, zdravotníctva, vzdelávania a prípravy na klimatickú zmenu.

V šiestich paneloch sa diskutovalo o krokoch, ktoré odborníci očakávajú od novej vlády. Experti upozornili, že Slovensku vo viacerých sférach chýba vízia a posun vpred sa nepodarí bez politickej odvahy a sily urobiť zásadné zmeny. O ich podobe by však nemali rozhodovať stranícke sekretariáty, mali by byť výsledkom širšej diskusie, do ktorej sa zapoja aj odborné kapacity krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nik neočakáva, že Slovensko sa z dnešného stavu vymaní za jedno volebné obdobie. Práce je na celú dekádu, nová vláda by však mala už v prvých rokoch nastaviť krajinu na trajektóriu, ktorá ju zakotví medzi modernými európskymi štátmi. Podmienok úspechu je viac, rozhodujúca pritom bude dlhodobá stabilita vládnej koalície.

1. Demokracia a spravodlivosť

Právny štát na Slovensku je v žalostnom stave a otázka znie, či ide o dôsledok systémových chýb alebo zlyhania jednotlivcov. Podľa expertov problém nie je v zlých zákonoch. „Prvoradá príčina je v ľuďoch. Individuálne zlyhania však majú systémový charakter, pretože ľudia, ktorí robia prešľapy, sú vo vedúcich funkciách v štáte,“ myslí si bývalý ústavný sudca Ladislav Orosz.

Len výmeny nestačia

Stačí teda vo voľbách vymeniť šéfov štátnych úradov a inštitúcií? Áno aj nie. „Nová politická reprezentácia musí dať jasný signál, že to, čo sa dialo doteraz, je spoločensky neprijateľné,“ hovorí bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zároveň však dodáva, že o úspechu zmeny sa nebude rozhodovať len na najvyšších poschodiach inštitúcií. Súhlasí s ňou aj L. Orosz: „Politická reprezentácia môže dať impulz, signál pre zmenu. Ale nástroje a prostriedky majú ľudia vo vnútri systému a musia si to uvedomiť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Úspech zmeny si vyžaduje, aby na súdoch, na prokuratúre i na polícii existovala kritická masa progresívnych ľudí, ochotných zabojovať a prevziať zodpovednosť. „Stačí desať percent takýchto ľudí a dať im možnosť dostať sa na kľúčové posty. Tu by mala zasiahnuť politická moc, napríklad spôsobom výberu. Do dvoch rokov by sa mohla atmosféra zmeniť, a potom sa pridá aj mlčiaca väčšina, pretože tá ide vždy za tým, kto má moc,“ myslí si profesorka politológie Soňa Szomolányi.

Ďalšie podmienky zmeny

Politická reprezentácia by mala lídrom zmeny zaručiť, že ide o dlhodobý trend. Znamená to stabilnú vládu s jasnými prioritami. Novinár Adam Valček dopĺňa ďalšiu podmienku – záujem verejnosti. „Vyšetrovatelia aj prokurátori sami hovoria, ako im pomáha podpora angažovanej spoločnosti. Médiá v posledných rokoch otvorili viacero konkrétnych káuz a verejný tlak je ten najlepší nástroj kontroly,“ zdôrazňuje vedúci investigatívnych projektov v denníku SME.

Skryť Vypnúť reklamu

Aká úloha čaká médiá? „Budeme tak ako doteraz pozorne sledovať kroky novej vládnej garnitúry. Aj keď je jasné, že za jedno volebné obdobie sa nedá urobiť všetko, v prvých rokoch možno len hasiť najväčšie požiare a najväčšie neprávosti. Zásadná náprava si vyžiada minimálne dve volebné obdobia,“ myslí si Marek Vagovič z aktuality.sk. Soňa Szomolányi súhlasí: „Okrem kontroly novej moci by médiá mali viesť ľudí aj k istej trpezlivosti. No aby sa zmena podarila, hneď na začiatku by mali byť sankcionovaní tí, ktorí dnes predstavujú to najhoršie z minulého obdobia. Inak porastie frustrácia a ľudia neuveria, že sa niečo môže zmeniť.“

2. Ekonomika pred krízou?

Rok 2019 bol v ekonomike rokom, keď sa intenzívne prebudili diskusie o kríze. Zároveň bol aj rokom, keď nielen na Slovensku vrcholili nezodpovedné ekonomické rozhodnutia.Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša ide o politický systémový problém–pramení v konflikte medzi krátkodobými cieľmi politikov, ktorí chcú byť znovuzvolení, a tým, že mnohé veci majú len dlhodobé a nadnárodné riešenia. „Svetové ekonomiky potom fungujú tak, že míňajú viac aj v dobrých časoch,“upozornil I. Mikloš s tým, že kľúčovým problémom je rast na dlh. Za jeden z dôsledkov tohto vývoja označil pokles dôvery: „Narastá počet krajín, kde ľudia neveria, že ich deti sa budú mať lepšie ako oni. Pritom zdravá trhová ekonomika a investície sú postavené predovšetkým na dôvere.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ bez signálov

Pred desiatimi rokmi zohral pri spustení krízy veľkú úlohu finančný a realitný sektor. Ceny nehnuteľností dnes na Slovensku opäť lámu dlhodobé rekordy, hrozí teda prasknutie realitnej bubliny? Výkonný riaditeľ J&T Real Estate Pavel Pelikán takéto signály nepozoruje: „V strednej a východnej Európe sú ceny v prémiovom segmente stále veľmi nízke a vzhľadom na tunajšiu kvalitu života by mohol byť rast ešte vyšší,“tvrdí. Súhlasí s ním aj finančný riaditeľ Slovenskej sporiteľne Pavel Cetkovský, podľa ktorého je Praha stále o 25 až 35 percent drahšia.

Makroekonóm Michal Lehuta by za signál zlého vývoja považoval odchod investorov. Automobilový priemysel a vôbec priemyselná masová výroba podľa neho dlhodobo strácajú konkurencieschopnosť. „Uvidíme, čo urobí vo finančnom sektore zvýšenie bankového odvodu. Spolu s daňou z príjmu zhltne v budúcom roku viac ako 60 percent zisku. Neviem o žiadnom inom odvetví, ktoré by malo takúto výšku zdanenia,“uviedol M. Lehuta z VÚB banky. Za nezodpovedné označili panelisti aj prijímanie štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý považujú za nereálny.

Skryť Vypnúť reklamu

Kroky pre budúcnosť

Aké kroky opatrenia očakávajú účastníci diskusie od novej vlády, aby sa ekonomika nastavila na zdravý rast a odolala prípadnej globálnej kríze? Jediná šanca je, ak sa ekonomiku podarí reštrukturalizovať na ekonomiku ťahanú inováciami. K tomuto cieľu vedie viacero krokov–od udržateľných verejných financií cez zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, vyššiu kvalita verejnej správy až po rozvoj vzdelania, výskumu a inovácií. Je jasné, že na takýto obrat nebude stačiť jedno volebné obdobie, no rovnako jasné je aj to, že pokračovanie v nastúpenej ceste vedie Slovensko do slepej uličky.

3. Výkonná samospráva

Aj zo samosprávy počuť čoraz hlasnejšie požiadavky na zmeny. Únia miest Slovenska pripravuje návrh reformy verejnej správy a od novej vlády bude požadovať, aby sa ňou vážne zaoberala. Navrhuje zriadiť komisiu pre štrukturálnu reformu verejnej správy, zloženú z expertov štátu, samosprávy a akademickej obce. Najneskôr do začiatku roku 2021 by mala pripraviť legislatívne návrhy pre novú podobu správy štátu.

Skryť Vypnúť reklamu

Silná Bratislava, slabé regióny

„Štát je príliš centralizovaný, politickú moc, financie a kontrolu potrebujeme dostať bližšie k územiu. Pred občanmi zodpovedáme za rozvoj miest a obcí, ale s každou dôležitejšou vecou musíte bežať do Bratislavy a doprosovať sa politikov alebo ministerských úradníkov,“ vysvetľuje prezident únie a primátor Trenčína Richard Rybníček. Súhlasí s ním aj expert a hovorca ZMOS Michal Kaliňák: „Ani po troch desaťročiach sme sa v komunálnej politike mentálne neposunuli – stále sme napojení na centrum, ktoré riadi, a my ostatní sa mu podriaďujeme.“

Primátori sú dnes len akýsi „údržbári“ územia, zavalení operatívou a nútení neustále lobovať u politických strán. Na rozvojové otázky už nezostáva kapacita a nie je ani dosť financií. Presvedčili sa o tom aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde po komplexnej analýze situácie zistili, že koncepčné otázky nedokážu vyriešiť bez zásahu štátu. „Obraciame sa preto na budúcu vládu a upozorňujeme, že ak sa nezačne situáciou okamžite zaoberať, o desať rokov nám v kraji hrozí stav humanitárnej krízy,“ hovorí podpredseda BBSK Ondrej Lunter. Demografický vývoj spôsobí rozpad systému sociálnej pomoci a ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na obnovu ciest treba 320 miliónov eur... Župní poslanci a viacerí primátori sa na vládu obrátili s výzvou Cesty pre Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Evolúcia alebo reforma?

Komunálna politika sa napriek apelom zo samosprávy nestala témou parlamentných volieb. Na konferencii sa diskutovalo, či vôbec existuje spoločenská objednávka na zásadné zmeny verejnej správy. Ondrej Lunter o tom pochybuje a je skôr zástancom „pragmatickej evolúcie“. Súhlasí s ním primátor Malaciek Juraj Říha, ktorý chce „vylepšovať to, čo dnes funguje“.

Viktor Nižňanský však pochybuje, že čiastkovými riešeniami možno systém vylepšiť. „Prvú reformu verejnej správy sme urobili pred dvomi desaťročiami. Odvtedy sa doba posunula a prichádzajú úplne nové trendy. Potrebujeme omnoho flexibilnejšiu verejnú správu, schopnú reagovať nielen na demografiu, ale aj na zmenu klímy a ekonomické súvislosti. Ak to neurobíme teraz, nevyhneme sa kríze, a potom sa budú riešenia hľadať oveľa ťažšie,“ upozorňuje šéf tímu expertov, ktorí pre Úniu miest Slovenska pripravujú návrh reformy.

Skryť Vypnúť reklamu

4. Zdravie pre 21. storočie

Budúca vláda bude musieť konečne povedať občanom pravdu o zdravotníctve. A nebude to príjemná správa. „Systém je v súčasnej podobe neudržateľný z hľadiska kvality, ako aj z hľadiska financií,“ pripomína Dušan Zachar, expert inštitútu INEKO.

Kritický stav je výsledkom faktu, že slovenskému zdravotníctvu dlhodobo chýba vízia. „Od reformy ministra Zajaca z roku 2002 nevznikol žiaden ucelený materiál, ktorý by stanovil, čo chceme dosiahnuť. To je dôvod, prečo nám dnes chýbajú lekári, sme podfinancovaní a mnohé ďalšie oblasti nefungujú, ako by mali,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana.

Štát to nezvládol

Počas troch vlád Róberta Fica zavládla v zdravotníctve viera v silný štát. Zrušili viaceré predchádzajúce reformné kroky, snívali sen o jednej štátnej zdravotnej poisťovni, pravidelne oddlžovali štátne nemocnice... Výsledok? V roku 2016 musel nastúpiť Tomáš Drucker a ako krízový manažér sa pokúsiť aspoň stabilizovať systém. Jediný reformný pokus – stratifikácia nemocníc – dopadol neúspešne.

Skryť Vypnúť reklamu

Štát nezvláda svoje funkcie v zdravotníctve. Vystupuje v úlohe regulátora a zároveň vlastní dominantnú poisťovňu i najdôležitejšie nemocnice. „To je absolútne neprípustné,“ upozorňuje Peter Blaškovitš, riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií. Riadenie nemocníc by malo podľa neho prejsť na inú inštitúciu, napríklad na štátnu akciovú spoločnosť. Minister by sa mal venovať výhradne regulácii a cenotvorbe. „Lenže ministerstvo prakticky rezignovalo na funkciu regulátora. Musel by totiž definovať nárok pacienta, dostupnosť, čakacie doby a ďalšie parametre,“ hovorí M. Smatana.

Minister s jasnou víziou

Najväčším súkromným hráčom v zdravotníctve je Penta Investments so sieťou nemocníc, polikliník, lekární i poisťovňou. Všeobecne panuje názor, že chaos v zdravotníctve jej vyhovuje, dokonca využíva svoj vplyv, aby ho udržala, pretože potom sa jej lepšie vyberajú „hrozienka“ zo systému. „To je nezmysel. Sme za veľmi silnú úlohu štátu – aby definoval ciele, nastavoval pravidlá a aby ich aj tvrdo vymáhal. Ak to dokáže urobiť, bude úplne jedno, kto vlastní nemocnicu, dôležitý bude benefit pre pacienta,“ zdôrazňuje riaditeľ Sveta zdravia a ProCare Vladimír Dvorový.

Skryť Vypnúť reklamu

Budúca vláda nezlepší zdravotníctvo bez zásadnej reformy. „Na post ministra by mal prísť človek nielen s jasnou víziou, ale aj schopným tímom. Mal by sa oprieť o všetkých, ktorých sa reforma zdravotníctva dotkne. A hlavne treba skončiť tradíciu krátkej životnosti ministrov zdravotníctva,“ hovorí prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár. Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský je v očakávaniach opatrnejší: „Úplne by mi stačilo, keby sme sa o desať rokov dostali v kvalite aspoň na úroveň českého zdravotníctva.“

5. Vzdelanosť a inovácie

Vzdelávanie na Slovensku nezodpovedá požiadavkám 21. storočia. Zrkadlo mu nastavili aj najnovšie slabé výsledky testovania PISA 2018. Podľa filozofa Fedora Blaščáka však nehovoria ani tak o stave školstva, ako o stave spoločnosti: „Výsledky ťahajú dolu deti zo znevýhodneného prostredia. Žiaľ, segregácia medzi školákmi, ktorí pochádzajú z dobrého prostredia, a novými stratenými generáciami sa nezmenšuje, naopak, nožnice sa roztvárajú.“ Podľa Renáty Hall,riaditeľky projektu To dá rozum v inštitúte MESA10, takto Slovensko trestuhodne mrhá potenciálom tisícov detí. „Krajina pritom krváca a stráca talenty. Tristotisíc ľudí je v zahraničí, z toho približne pätina vysokoškolskej populácie, okolo 32-tisíc ľudí, z ktorých sa vráti domov len malá skupina,“ upozorňuje R. Hall.

Skryť Vypnúť reklamu

Stratifikácia pre univerzity

Vzdelávanie na Slovensku sa za tridsať rokov nijako neposunulo, skôr naopak. Technické a prírodné vedy, kde bola solídna úroveň, zaostali a o spoločenských vedách škoda hovoriť. O ich žalostnom stave svedčí aj rast neznášanlivosti, uzavretosť spoločnosti a jej malá schopnosť reagovať na globálne zmeny.

Na Slovensku máme tridsaťpäť vysokých škôl a účastníci diskusie sa zhodli, že musia prejsť zásadnou zmenou. Podľa F. Blaščáka, ktorý pôsobí aj ako hovorca STU, by mali podobne ako nemocnice prejsť stratifikáciou. „Rozdeľme univerzity na výskumné a také, ktoré sa zameriavajú na bakalárske programy. Netvárme sa, že všetci môžu robiť všetko,“ myslí si F. Blaščák. Molekulárny biológ Peter Celec z LF UK to vidí rovnako: „Z eurofondov sa nakúpili prístroje na špičkovej úrovni, s akými som sa nestretol ani na Harvardovej univerzite. Lenže často zostanú zabalené v debnách. Nemá ich totiž kto používať.“ Martin Morháč, šéf firmy Sova Digital, pridáva aj očakávania praxe. „Absolventi sú relatívne dobre pripravení po technickej stránke, ale chýba im flexibilita, mäkké zručnosti a komunikačné schopnosti, aby dokázali svoje riešenia a nápady reálne aplikovať,“ upozorňuje jeden z lídrov Priemyslu 4.0.

Skryť Vypnúť reklamu

Cesta z provinčnosti

Dokáže sa slovenské školstvo zmeniť vlastnými silami? „Musí prísť zásah zhora, z politiky. Doterajší vývoj signalizuje, že systém nie je schopný zreformovať sa zvnútra,“ myslí si vedec Róbert Mistrík, bývalý kandidát na prezidenta SR. Renáta Hall dáva šancu aj iniciatívam zdola, podpore príkladov dobrej praxe. Pre vysoké školy však bude najdôležitejšie otvoriť sa svetu. „Evolúcia potrebuje selekciu, vystavme sa medzinárodnému tlaku. Ani špičkové univerzity nemajú také úžasné prístroje ako tie naše. Ale je tam veľký obrat ľudí z celého sveta, sú múdri, motivovaní a ochotní spolupracovať,“ upozorňuje P. Celec. Situácia dozrela na zásadnú zmenu prístupov. „Najbližších desať rokov rozhodne, ako bude slovenská veda a Slovensko ako krajina fungovať. Či pôjdeme českým a nemeckým smerom k západnej úrovni, alebo zostaneme uväznení v našej provinčnosti,“ upozorňuje F. Blaščák.

Skryť Vypnúť reklamu

6. Klíma: zmena alebo kríza?

Ešte nevypukla klimatická kríza, ale už roky zažívame krízu klimatických politík. To je jeden zo záverov panelu o dopadoch zmeny klímy na Slovensko. Jeho účastníci sa zhodli v ďalších hlavných bodoch. Predovšetkým: tempo, s akým sme sa doteraz na Slovensku pokúšali s problémom klímy vyrovnať, nebude stačiť. „ Ak sa klimatická zmena zatiaľ nestala politickou témou, je to aj preto, že politika doteraz necítila spoločenskú objednávku, tlak verejnosti. Ale pozitívnou správou je, že sa to začína výrazne meniť,“ myslí si Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR.

Čo nastane po roku 2030

Zmena klímy už v strednodobom horizonte (2030) začne zasahovať do života ľudí v našom regióne. „ Sucho sa stane súčasťou nášho života. V zime sa dočkáme nestabilnej snehovej pokrývky, v lete častých vĺn horúčav. Celkový nestabilný charakter počasia zvýraznia silné a časté búrky,“ predpovedá klimatológ Pavol Faško. Zmena klímy môže výrazne ohroziť niektoré odvetvia, napríklad poľnohospodárstvo. Zasiahne však aj do sociálnej situácie, keď skupiny s najnižším príjmom nebudú schopné čeliť novým životným podmienkam. „ Podľa našej štúdie energetickej chudoby jej bude na Slovensku vystavených okolo desať percent ľudí. Prejaví sa napríklad tým, že nebudú schopní vyhriať alebo vychladiť svoju domácnosť,“ upozorňuje výskumníčka Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu SAV.

Skryť Vypnúť reklamu

Budú víťazi aj porazení

Obavy zo zmeny klímy zdvihli novú vlnu občianskeho záujmu a aktivizmu. „Naše hnutie chce získať podporu širokej verejnosti a veríme, že potom sa jej chopia politici a presadia zmeny,“ vysvetľuje Jakub Andacký, aktivista študentského hnutia Piatky za budúcnosť. Lenže riešenie klimatickej hrozby nie je len v rukách politikov. „Aj verejnosť musí dozrieť. Ľudia si stále myslia, že dobre nám je vtedy, keď máme dosť peňazí a môžeme nakupovať. Chce to iný pohľad – dobre nám je totiž vtedy, keď sme zdraví, máme dosť vody a dýchame čistý vzduch,“ upozorňuje D. Dokupilová.

Juraj Melichár, spolupracovník združenia Priatelia Zeme-CEPA, je presvedčený, že zmena prístupov je možná a riešenie klimatickej krízy prináša ďalšie benefity. Ilustroval to na príklade transformácie ekonomiky na hornej Nitre po pripravovanej odstávke uhoľných elektrární: „Všetci hlavní aktéri spolupracujú na diverzifikácii pracovných miest a hľadajú spoločnú víziu pre región,“ hovorí expert na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Skryť Vypnúť reklamu

Víziu transformácie však bude potrebovať celé Slovensko. Podľa M. Haluša nebude stačiť, aby sme zateplili domy a odstránili škodlivé dotácie. „Bude to omnoho drastickejšia zmena celého hospodárstva, budeme musieť opustiť mantru nekonečného rastu a inak sa pozerať na prosperitu spoločnosti. A hlavne – treba si pripraviť relatívne veľa peňazí, pretože ročne pôjde o náklady vo výške niekoľkých miliárd eur. Budúce obdobie rozhodne, či transformáciu urobíme múdro a spravodlivo. Zmena bude mať totiž nielen víťazov, ale aj porazených, pretože niektoré odvetvia pôjdu do útlmu,“ uzatvára riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie ekonomické

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 810
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 151
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 092
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 094
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 053
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 769
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 629
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 834
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 713
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 668
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Na Orave sa už od rána tvoria rady ľudí, Matovič pomáha v Tvrdošíne (minúta po minúte)

Pribudlo 25 úmrtí pacientov s Covid-19, celkovo si na Slovensku pandémia doteraz vyžiadala 159 obetí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.
Ilustračné foto.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.

Neprehliadnite tiež

Aj bankám treba pomôcť v koronakríze

Zruší vláda alebo aspoň zredukuje mimoriadny bankový odvod?

LinkedIn je nevyužitá zlatá baňa biznisu

O potenciáli sociálnej siete pre profesionálov s lektorom webinárov Martinom Volekom.

Štátny tajomník s firmami, ktoré žiadnu pomoc nedostanú, ale napriek tomu si veria

Firmy riešia nové nečakané výzvy – balansujú medzi plnením povinností, ochranou svojich zamestnancov a podnikateľským rizikom.

Využite tento čas a posuňte sa o krok ďalej

Denník SME pripravil v tomto roku pre svojich čitateľov novú sériu prestížnych konferencií na rôzne spoločenské a ekonomické témy.