
Koncept smart cities nie je novinkou ani na Slovensku. Ranné fázy, keď sa za smart považovala aj wi-fi zóna vo verejnom priestore alebo mestský policajt na elektrobicykli, sú našťastie za nami. Dnes mestá chápu, že ak chcú byť inteligentné, potrebujú zmeniť manažment svojho rozvoja a podporiť tvorbu miestneho ekosystému inovácií spoločne s komerčným sektorom a výskumnými inštitúciami.
O možnostiach, ako to dosiahnuť, diskutovali primátori, odborníci a predstavitelia štátnej správy na konferencii Smart City Summit: Sme na ceste k smart cities, ktorú v spolupráci s denníkom SME pripravil Smart Cities Klub.
Šťastné mestá v Holandsku
Na úvod je dobré si uvedomiť, čo vlastne smart city znamená a tu pomôžu skúsenosti z vyspelých krajín. Zakladateľ združení Six Fingers a Happy Citizen Design Rob Adams vysvetlil, že aj v Holandsku sa postupne povedomie o smart city menilo. Kým pôvodne bolo označenie smart synonymom pre technológie a honbou za zvyšovaním efektivity, dnes je pohľad iný. „Problémom efektivity je to, že nemusí nevyhnutne zvyšovať kvalitu života. Cieľom by malo byť šťastie ľudí a nie technológia,“ upozornil.
Na časté zamieňanie cieľa a prostriedku upozornil aj James Kuo-Ann Chiao, prezident Taiwanskej asociácie pre inteligentné mestá. Účastníkom konferencie ukázal recept, vďaka ktorému sa taiwanské mestá pravidelne umiestňujú v rebríčkoch smart cities na popredných priečkach. Pri inováciách je podľa neho dôležitý princíp glokalizácie – využívania inovatívneho know-how s použitím lokálnych zdrojov a partnerov.
Smart na slovenský spôsob
O inovatívne postupy a riešenia sa pokúšajú aj slovenské mestá, no snaha často naráža na rôzne prekážky. O recept, ako sa dostať z komfortnej zóny a úspešne nasmerovať mesto na cestu inovácie, sa podelil napríklad primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf. „Ak je problém správne definovaný, správne kvantifikovaný a máme o ňom informácie, tak dokážeme eliminovať riziko, určiť si cieľ a nastaviť si cestu k nemu,“ hovorí.
Práve to je problém, s ktorým zápasí nejedna samospráva – majú málo skúseností s prípravou kvalitných investičných zámerov. Je to aj dôsledkom nedostatku skúsených odborníkov, čo zase vyplýva z nedostatočnej regionálnej integrácie: na Slovensku sú samosprávy rozdrobené a často príliš malé na to, aby dokázali pripraviť a realizovať kvalitné projektové plány. Chýba im vízia a málokedy sa pozerajú dopredu na viac ako jedno volebné obdobie.
Nápady prichádzajú zdola
Jediným východiskom je spolupráca všetkých aktérov v regióne. Tu môže byť inšpiráciou Veľká Británia, kde je budovanie a rozvoj inteligentných miest prioritou a v mnohých oblastiach má už zavedené funkčné a rokmi overené riešenia. „Aby sme boli úspešní, potrebujeme spolupracovať. Aby samosprávy vytvorili nejaký projekt, potrebujú kreativitu, financie a spoluprácu. Aj preto sme v Británii poskytli prístup k rôznym projektom aj súkromnému sektoru,“ ponúka britský prístup veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku Nigel Baker. Dôležitý podľa neho nie je zdroj financovania, ale spôsob, ako samosprávy dokážu maximalizovať jeho využitie.
Podľa štátneho tajomníka Dušana Veliča sa v tomto smere rozhýbalo aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie: „V každom kraji chceme vytvoriť regionálne inovačné centrum ako zoskupenie ľudí a udržať tak inovačný trojuholník, ktorého súčasťou je biznis, priemysel, vysoké školy, univerzity a privátne výskumné inštitúcie“.
Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov však upozornil na ďalší dôležitý aspekt. „Skutočné inovácie a akákoľvek podpora regiónov môže úspešne vznikať iba zdola. Len človek, ktorý v danom regióne býva, žije, pracuje, chodí do školy, prípadne sa stane podnikateľom, len ten reálne pochopí, čo je dobré pre jeho región, čo v ňom prežije a čo v ňom neprežije. To sa nedá úplne presne získať ani z dát a už vôbec nie z úradov,“ vysvetlil prvý viceprezident únie zamestnávateľov. Niet pochýb, že inovácie vo svete vznikajú v biznisovom priestore cestou zdola a rovnako to platí aj pre samosprávy.