Aj keby terajšia menšinová vláda nepresadila v parlamente budúcoročný rozpočet, domáci farmári i potravinári sa zužovania zdrojov na pôvodne pripravované eurofondy báť nemusia. Ministerstvo financií totiž prisľúbilo rezortu pôdohospodárstva, že aj počas prípadného rozpočtového provizória sa slovenská spoluúčasť na eurofondoch znižovať nebude.
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan to uviedol pred zhruba 250 prítomnými farmármi a potravinármi na minulotýždňovej diskusii denníka Sme a VÚB banky, ktorá sa venovala práve ďalšiemu rozvoju domáceho agropotravinárskeho odvetvia pod názvom „Cesty k výkonnejšiemu a suchám odolnejšiemu poľnohospodárstvu“.
Minister však prítomných zároveň upozornil, že agropotravinársky sektor a aj iní podnikatelia z oblasti vidieckeho rozvoja sa budú musieť v budúcnosti pripraviť na výrazné zmeny v poskytovaní európskych fondov. Stanú sa pre nich menej štedré a mnohé sa môžu aj úplne zmeniť.
(zdroj: SME konferencie, Martin Gura)Ako sa zmenia eurofondy
Podľa ministra sa pri eurofondoch bude znižovať spoluúčasť z verejných zdrojov, ktorá dnes kryje až polovicu nákladov. Vlčan zatiaľ nespresnil, ako sa zníži, ale v mnohých iných krajinách Európskej únie podľa neho spoluúčasť nezvykne presahovať 35 percent.
Vlčan tiež chce, aby dnes zaužívané hotovostné podpory z eurofondov ustúpili v prospech prideľovania štátnych bankových záruk či bonifikácií úrokov z úverov od komerčných bánk. Takto sa okrem iného obmedzí aj možnosť korupcie, keďže projekty súkromných podnikov budú v konečnom dôsledku odobrovať banky a nie štátni úradníci.
Na prijatie novej formy poskytovania výpomocí tak, ako to plánuje Vlčan, však štát bude potrebovať aj kooperáciu komerčných bánk. Vlčan naznačil, že banky tento zámer prijímajú zatiaľ dosť vlažne. Prítomný člen predstavenstva i vrchný riaditeľ divízie firemného bankovníctva VÚB Andrej Viceník uviedol, že banky sa k zámeru vyjadria konkrétnejšie až potom, ako bude rozpracovaný do konkrétneho súboru nových pravidiel.
Okamžite však k zmenám vo vyplácaní eurofondov dochádzať nebude, pretože iba teraz bola Slovensku Európskou komisiou odsúhlasená nová agrárna dotačná politika na roky 2023 až 2027, ktorá až s takýmito revolučnými zmenami neráta. Dva Vlčanove zámery sa môžu reálne dostať do praxe až o niekoľko rokov.
Farmári pochválili Vlčana za aktivitu
V každom prípade sa na diskusii viacerí farmári vyjadrili, že celkovo oceňujú aktivitu ministra pri získavaní štátnych podpôr pre ich sektor.
Vlčanovo vedenie tento rok pritom naozaj vyjednalo od rezortu financií pre farmárov a potravinárov napríklad historicky najvyššiu čiastku mimoriadnych štátnych výpomocí z národného rozpočtu v objeme vyše 140 miliónov eur. Z významnej časti je to síce dôsledok toho, že aj agropotravinársky sektor tento rok zaťažujú nebývalo drahé energie a polia zasiahlo aj dosť silné sucho, ale farmári vyššie výpomoci oceňujú.
„Veríme, že to bude pokračovať aj v ďalších rokoch, lebo v minulých rokoch často štátna pomoc činila iba pár miliónov eur ročne,“ uviedol na diskusii predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Lídri domáceho agropotravinárskeho sektora boli dokonca kritickí aj do vlastných radov.
Macho upozornil, že o mimoriadnu štátnu pomoc za sucho sa prihlásilo málo chovateľov slovenských dojníc – týkalo sa to z vyše 110-tisíc dojníc iba zhruba polovice zvierat. Naznačil, že to môže predznamenávať skutočnosť, že mnohí chovatelia chcú s chovom kráv radšej skončiť, pretože v pravidlách pre vyplácanie podpôr je aj zachovanie počtu zvierat. To je podľa neho veľmi zlý signál. O to viac, že o výpomoc za sucho sa dalo požiadať veľmi jednoducho.
Vlčan zasa upozornil, že kvôli drahým energiám najviac bijú na poplach slovenskí pekári, no pri aktuálnej výzve na modernizáciu potravinárskych prevádzok zo svojich eurofondov v objeme 35 miliónov eur využili iba 31 miliónov eur.
(zdroj: SME konferencie, Martin Gura)Odvetvie víta aj nové dotačné poriadky
Rovnako Macho privítal aj to, v akej podobe napokon bola v Bruseli presadená nová slovenská dotačná politika na roky 2023 až 2027. Upozornil, že na jednej strane síce budú musieť farmári zmenšiť svoje polia, aby jednu a tú istú plodinu nepestovali až na príliš veľkých plochách, ale na druhej strane nová politika správne podporuje predovšetkým živočíšnu výrobu a pestovanie ovocia a zeleniny. Práve tieto produkty Slovensku totiž chýbajú a musí ich dovážať z cudziny, i keď na ne má vhodné prírodné podmienky.
Naopak, najjednoduchšie pestovanie obilia a olejnín, ktorých má krajina až priveľa, nová dotačná politika už veľmi nepodporuje. Naďalej síce majú ich pestovatelia z európskych zdrojov základné priame platby, no k investičným podporám z eurofondov sa už nedostanú. Niektorí účastníci diskusie sa síce pýtali, či sa to zasa nemôže vrátiť do pôvodných koľají, ale tak Vlčan, ako aj Macho trvajú na to, že chýbajúce komodity musia byť pred prebytkovými zvýhodnené.
Šéf slovenských mliekarov a riaditeľ jednej z najväčších mliečnych fariem v krajine Agrocoop Imeľ Alexander Pastorek dokonca účastníkov konferencie vyzval, aby sa pestovatelia najjednoduchších komodít sami posunuli aj k investíciám do nových výrob chýbajúcich komodít.
Jeho Agrocoop Imeľ má aj rozsiahle polia, avšak zo živočíšnej výroby má až dve tretiny tržieb.
Macho tiež zároveň vyzval na návrat k tomu, aby čo najviac dotácií získavali produktívnejšie agrárne podniky, a teda pri poskytovaní dotácií treba nahliadať aj na ekonomický výkon ich poberateľov. Dnes je totiž stav taký, že mnoho podnikov berie dotácie iba za to, že pôdu mulčujú. Na druhej strane v produkcii bravčoviny či ovocia mierneho pásma je domáca sebestačnosť iba na úrovni zhruba tretiny.
Vlčan k tomu dodal, že verí v rozširovanie chovov domácich zvierat aj preto, že v Holandsku a Dánsku je koncentrácia chovov už príliš veľká, a tak sa investori budú posúvať na Východ.
Tento rok ešte sektor do strát nespadne
Diskutovalo sa aj o tom, s akým výsledkom by mohli farmári uzavrieť tento rok, keď vlani po postcovidovom oživení celé domáce poľnohospodárstvo zarobilo vôbec najviac v histórii. Išlo o vyše 200 miliónov eur.
Účastníci sa zhodli, že tento rok bude hospodársky výsledok ešte dobrý, lebo farmy majú staršie zmluvy na dodávky energií a hnojív, ale na budúci rok ich naplno zasiahne rast cien vstupov a výsledky sa im zhoršia.
Juraj Mačaj, ktorý je spolumajiteľ jedného z najväčších pestovateľov zeleniny v krajine Agromačaj, skonkretizoval, že tento rok jeho firma prežila ešte celkom dobre, keďže trh akceptoval navýšenie cien zemiakov a cibule. Agromačaj má navyše už dlho aj vlastnú bioplynovú stanicu na výrobu elektriny i tepla a teraz si na strechách svojich hál buduje aj slnečné elektrárne. Na budúci rok bude mať firma až 70 percent potrebných energií z vlastnej výroby.
Zároveň však Mačaj uviedol, že napríklad domáci pestovatelia jabĺk už také šťastie na ceny nemali. Tie im takmer vôbec nevzrástli aj napriek rastu nákladov na palivo i skladovanie. Ceny jabĺk stagnovali kvôli nadprodukcii jabĺk v Poľsku.
Celú diskusiu si môžete pozrieť aj na YouTube kanále denníka SME:
Autor: SME konferencie
