Spoliehať sa len na ruské energetické zdroje sa pre Európu vrátane Slovenska ukázalo po vypuknutí vojny na Ukrajine ako fatálny omyl. Extrémne zvýšenie cien plynu a elektriny vyvolalo krízu, ktorá v záujme prežitia núti firmy značne šetriť. Existenčné problémy ohrozujú aj domácnosti. Využívanie alternatívnych zdrojov energií vrátane vodíka je vysoko aktuálna téma, rovnako ako pomoc štátu podnikateľom aj bežným ľuďom. Čoraz častejšie sa hovorí o využití vodíka. Odborníci však tvrdia, že zaručený recept na zažehnanie krízy neexistuje.
Zdeněk Čech, ekonomický expert, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, tvrdí, že pre našu krajinu, rovnako ako pre celú EÚ, sú zachovanie jednotného trhu a spoločný postup kľúčové.
„Európa bude mať silnejšiu pozíciu, ak bude postupovať ako jeden z najväčších obchodných blokov na svete. Za posledný rok sa podarilo zraziť dovoz ruského plynu zo 42 percent na osem. Čo bude o rok-dva, to nie je otázka len pre Slovensko, ale niečo, na čom musia krajiny únie pracovať spoločne,“ zdôraznil.
SME konferencie (zdroj: Milan David)Ideálne riešenia neexistujú
Nelichotivú skutočnosť, že sa Európa uprela na ruský plyn a Gazprom zneužil situáciu a neplnil zásobníky, vníma Marcel Vrátný, generálny riaditeľ MH Teplárenského holdingu, ako pripravenú akciu, ktorej vojna na Ukrajine bola len vyvrcholením.
„Bola to akási predpríprava. Videli sme, že už viazli dodávky uhlia atď. Dnes sa to už síce uberá dobrým smerom, no určite potrvá istý čas, kým sa situácia stabilizuje a bude dostatok terminálov skvapalneného zemného plynu. Je veľmi pravdepodobné, že ceny plynu už nikdy nebudú také ako predtým. Energie určite budú drahé, avšak musíme robiť postupné, nie nárazové kroky, aby sme neohrozili domácnosti a priemysel,“ vyjadril sa Vrátný a zdôraznil potrebu šetrenia, s ktorým môžeme začať ihneď.
„Vôbec nemám na mysli znižovanie teploty v miestnosti, ale konkrétne technické opatrenia. A tiež si treba povedať, že za energie bude v budúcnosti potrebné platiť toľko, koľko stoja, a nespoliehať sa na žiadne dotácie. Treba dotovať to, čo je trvalo udržateľné. Napokon, najlacnejšia energia je tá, ktorú vôbec nemusíme vyrobiť.“
Ideálne riešenie energetickej krízy zatiaľ neexistuje. Podľa Rastislava Hanuláka, advokáta a experta na energetické právo, partnera Capitol Legal Group, vláda v zásade postupuje správne, podobne ako iné členské krajiny EÚ.
„Sme však v inej situácii. Napríklad Česi už majú prvú vlnu zdražovania za sebou. Slováci akoby žili v ilúzii, že sa raz všetko vráti do predošlých koľají. To je ako maďarská cesta s palivami, kde teraz zatvárajú pumpy, pretože lacný benzín pre všetkých už nie je. Podľa mňa dosť bolo politikárčenia a populizmu. Skrátka, domácnosti sa musia dostať na cenové úrovne, aké sú v Európe.“
Fakt, že ideálne protikrízové opatrenia sa zatiaľ nenašli, potvrdil aj Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla. Pomoc štátu firmám, organizáciám aj obyvateľom považuje za kľúčovú. Pripomenul aj dôležitosť energetickej bezpečnosti, čo znamená vyššiu inštaláciu vlastnej výroby, vedúcej k sebestačnosti, a predovšetkým podporu investícií smerovaných do výroby.
Vláda predstavila pomoc domácnostiam
Percentuálny nárast cien energií pre domácnosti je od 1. decembra známy. Igor Matovič, šéf rezortu financií, sa o ňom vyjadril ako o znesiteľnom. „Naša pomoc pre domácnosti predstavuje šesť miliárd eur. Každej domácnosti pomôžeme za rok tromi tisíckami eur,“ spresnil premiér Eduard Heger s tým, že ceny elektriny by v priemere nemali vzrásť vôbec, ceny plynu a tepla stúpnu každá o 15 percent.
„Ak by sa ceny regulovali podľa Úradu regulácie sieťových odvetví (ÚRSO), tak pri elektrine by išlo o 380-percentný nárast, plyn by zdražel o 225 percent a teplo o 80 percent,“ vyčíslil Rastislav Hanulák.
Predseda úradu ÚRSO Andrej Juris v tejto súvislosti zdôraznil, že regulačné úrady stanovujú ceny na základe nákladov, ktoré sú definované v európskej legislatíve. Následne si jednotlivé štáty vytvárajú opatrenia na zmiernenie plnonákladových cien pre jednotlivých odberateľov.
„Na to sú kompenzačné nástroje vlády. Samotné regulačné úrady nemajú fondy a peniaze na kompenzáciu ani na lacné energie, ktoré by mohli poskytnúť odberateľom. ÚRSO tiež nekomentuje vyjadrenia politikov ani výsledky cenových konaní, aby neohrozil ich legitimitu. Aktuálne prebiehajú stovky konaní v oblasti elektroenergetiky, plynárenstva, teplárenstva a priebežne z toho vychádzajú a uzatvárajú sa regulované ceny. Predpokladáme, že do konca roka budú definitívne ukončené.“
Stanislav Janiš poukázal na možný núdzový stav, ktorý môže nastať v zásobovaní obyvateľov teplom z dôvodu, že teplárenské spoločnosti nebudú mať peniaze na palivá.
„Centrálne je teplom zásobovaných 761-tisíc domácností, teda dva milióny ľudí. Pri teplárenských spoločnostiach sa vláda výslovne nezaviazala k žiadnemu dotačnému mechanizmu. Je tam slovíčko „môže“, neskôr, „že sa to zohľadní“. To je však pre výrobcov aj spotrebiteľov nebezpečné. Zásobujeme aj školy, škôlky a nemocnice. Ak malým spoločnostiam, ktoré zásobujú menšie mestá vypadne príjem za teplo a vláda im ho nevykompenzuje, môžu nastať núdzové stavy. Zákon je aktuálne nastavený tak, že ich umožňuje.“
Duslu sa megainvestícia oplatila
Energetická kríza zasiahla aj podnikateľský sektor. Firmy hľadajú možnosti, ako ušetriť. Niekde už investovali milióny do vlastnej výroby energií, tak ako v prípade nášho jediného veľkého výrobcu minerálnych hnojív a gumárenských chemikálií, akciovej spoločnosti Duslo Šaľa. Tu značnú úsporu priniesla aj 330-miliónová investícia do novej jednotky továrne s názvom Čpavok č. 4.
„Pre nás bolo rozhodujúce, že nové srdce továrne bude modernejšie a bude mať zhruba o pätinu nižšie náklady na energiu v porovnaní s jednotkou s názvom Čpavok č. 3. Našli sa aj takí, ktorí nášmu zámeru neverili, pretože sme prví a jediní, ktorí v Európe do tejto technológie investovali. Napokon nám umožnila fungovať aj pri extrémnych nárastoch cien zemného plynu a elektriny. Bez nej by sme už určite stáli,“ ozrejmil generálny riaditeľ šalianskeho Dusla Petr Bláha s tým, že závod je roky najväčším spotrebiteľom zemného plynu na Slovensku. Výroba zhltne denne zhruba 1,5 milióna kubíkov. Tiež je náročná aj na spotrebu elektriny.
V chemičke, ktorá je najväčším producentom vodíka na Slovensku, už majú jednu funkčnú fotovoltickú elektráreň. Nedávno smerovali požiadavku na EIA, keďže zvažujú výstavbu veľkého fotovoltického parku a tiež výrobu elektrickej energie pomocou veterných turbín.
„Nesúhlasím s tvrdením, že Slovensko má málo zdrojov. Je ich relatívne dosť. Keď sa pozrieme do minulosti, tak sa tu ťažila miliarda kubíkov zemného plynu. Dnes je z toho len tisícina. Máme štyri bloky jadrovej elektrárne a 22 vodných elektrární, mimo ďalších menších riešení. Slovensko je vo výrobe elektriny zhruba o 400 percent prebytkové. Takže elektrická energia nám nechýba, otázne je, kam je distribuovaná, komu a za koľko,“ zdôraznil Bláha. Mrzí ho, že sa riešia len vysoké ceny energií, avšak na štátom nariadené regulované poplatky sa zabúda.
„Tie sú problém. Veď keby dnes Duslo so svojou spotrebou zhruba 550 miliónov kubíkov zemného plynu v neodstávkovom roku a v prípade elektriny rádovo 260-tisíc megawatt stálo na území južnej Moravy, čo je vzdušnou čiarou asi 60 kilometrov, tak by sme ročne ušetrili 20 miliónov eur. Ak nás štát bude zaťažovať ďalšími a ďalšími poplatkami, tak skutočne nie som optimista.“
Farmárom kríza okresala úrodu aj tržby
V spoločnosti Farma Babindol, ktorá je najväčší pestovateľ paradajok na Slovensku, začali opatrenia súvisiace s rastúcimi cenami energií riešiť už v polovici minulého roka. Podľa konateľa firmy Matúša Jančuru sa už vtedy ceny dvíhali, a tak sa logicky pripravovali na scenáre fungovania v prípade pokračovania tohto trendu.
„Boli sme pripravení na to, že budeme znášať vysoké ceny až po scenár, že naše skleníky budú postavené na čisto letnej produkcii. To znamená, že by sme obmedzili spotrebu energií na minimum. Našou výhodou je, že máme dve prevádzky. V tej pri Nitre máme dohodnutú cenu do konca budúceho roka. V levickej nám dohoda vlani vypršala, a tak šetríme. Svietenie je pre nás kľúčové, no znížili sme ho na 30 percent. Tým pádom však rajčiny dozrievajú neskôr, úroda je nižšia, rastliny sú horšie, tržby nám klesli. Vysoké ceny, a to nielen energií, ale aj ďalších komodít, spôsobili, že máme vyššie náklady a nižšiu produkciu. Riešime celú škálu navýšení, za ktorými je najmä plyn, keďže intenzívna zeleninárska výroba je na jeho spotrebu náročná.“
Farma je odpojená od slovenskej elektrickej sústavy. Elektrinu si vyrába sama pomocou kogeneračných jednotiek a dieselových generátorov. Denne tu však preratúvajú ceny plynu a nafty, aby spustili to, čo sa im najviac oplatí. „V zime sa na naftové zdroje spoliehať nemôžeme, keďže je nemysliteľné, aby postačovali na výhrev plochy s rozlohou 8,5 hektára,“ dodal Jančura.
V Taurise situáciu stabilizovali
Extrémny nárast energií pocítili aj v spoločnosti Tauris Group, ktorá je popredný výrobca a distribútor mäsových výrobkov. Od januára do októbra si za energie priplatila päť miliónov eur. K tomu sa pridružil nárast cien surovín. Generálny riaditeľ Richard Duda tvrdí, že situácia sa napokon stabilizovala.
„Aj my sme sa ocitli v dramatickej situácii. Pociťovali sme ju už vlani v decembri aj začiatkom tohto roka, keď spotové ceny začali „lietať“. Vyložene krízový stav sme si odskúšali v auguste. Posledný mesiac však badáme oživenie výroby. Dostávame sa na čísla spred koronového obdobia, dokonca sú mierne lepšie. Takže sme spokojní, firma je stabilizovaná,“ uviedol Duda s tým, že treba zabudnúť na to, čo bolo na trhu predtým, a zvyknúť si na vyššie ceny.
Podotkol, že výrobnú energiu sa v Taurise nepodarilo ušetriť a touto cestou sa ani nemienia uberať. „Musíme rešpektovať to, čo si vyžadujú technologické procesy. Áno, niečo sme počas pandémie ušetrili, keďže sa biznis model prestavil. Obchodní zástupcovia fungovali po telefóne, aj práca z domu znamenala úsporu,“ spomenul šéf Taurisu.
Spoločnosť nezavrhla ani využívanie obnoviteľných zdrojov energií a investuje do fotovoltiky. „Parametre však nie sú biznisovo príliš lákavé najmä z hľadiska návratnosti. Ale nie všetky investície v živote musia dávať len ekonomický zmysel. Niektoré musíte robiť aj pocitovo a to nás posúva do tejto kategórie. Takže nejdeme do toho preto, lebo je to trendové, ale preto, že je to správny a potrebný smer, že musíme byť zodpovední aj voči planéte,“ ozrejmil Duda.
V Taurise nepočítajú so štátnou podporou, Duda ju vníma ako umelý prvok. „Náš biznis model musí byť funkčný aj bez neho. Na jednej strane privítame akúkoľvek pomoc, ale tá v mnohých prípadoch len predĺži agóniu. Potom na trhu zostane povedzme aj chorý prvok, ktorý kontaminuje ceny aj kvalitu. Energetickú krízu pociťujeme všetci a je dilema, či do trhu zasahovať, alebo ho nechať, aby sa s ňou vyrovnal sám. Táto doba prinesie kruté rozuzlenia. Niektorí neprežijú. Na druhej strane to však bude znamenať oživenie niekde inde. Odporúčam všetkým biznisom, aby neplánovali, že im niekto pomôže. Treba si pomôcť len a len sám.“
SME konferencie (zdroj: Milan David)Zvládnuť krízu pomáhajú efektívne riešenia
Zvládnutie energetickej krízy nemusí byť len na pleciach firiem. Sú odborníci, ktorí im prinášajú konkrétne a efektívne riešenia.
CEO spoločnosti IPESOFT Florián Kevický však tvrdí, že mnohé slovenské firmy situácie riešia, až keď sa udejú.
„Ako technologická firma pôsobiaca v energetike sa snažíme prinášať zákazníkom nové myšlienky. Aplikujú ich však až vtedy, keď si urobia prepočet výnosov a nákladov a vyjde im pozitívny výsledok. Možnože v čase, keď bola cena energií nižšia, tak im neprinášal nejaký benefit. Dnes je situácia iná a zákazníci požadujú to, čo sme im ponúkali pred troma rokmi.“
Podľa Kevického univerzálne riešenie, ktoré by platilo všade, neexistuje.
„Máme veľmi dobré skúsenosti so šetrením stlačeného vzduchu, ktorý je veľmi drahou záležitosťou a veľa firiem ho používa. Optimalizáciou kompresorov sa dá ušetriť veľké množstvo energie. Tých možností, ktoré robíme a ktoré smerujú k úspore, je veľa. Všetko je to o matematike a prepočtoch.“
Juraj Petrovič, aplications manažér Messer Tatragas, hovorí o dvoch kategóriách firiem.
„V prvej musí byť návratnosť naozaj krátka, teda opatrenie musí priniesť okamžitý efekt. Z našej skúsenosti sa to týka väčšiny firiem a nám sa niekoľko takých riešení podarilo zrealizovať, napríklad aj v šalianskom Dusle. V druhej kategórii sú firmy, tých je však málo, ktoré rozmýšľajú dlhodobo a systémovo. Väčšinou ich k tomu tlačia materské firmy v zahraničí.“
Zvládnuť náročné obdobie pomocou automatizácie energetických systémov a riešení inteligentných sietí pomáhajú aj v spoločnosti SAT systémy automatizačnej techniky SIEMENS. Jej sales manažér Ľubomír Czaja doplnil, že slovenské firmy sa snažia šetriť, ale všetko sa odvíja od energetickej náročnosti výroby. „Návratnosť pri starých cenách by bola sedem až pätnásť rokov. Dnes je situácia iná, takže uvidíme, kam sa slovenské firmy posunú a na čo sa v tomto smere odhodlajú.“
Osveta štátu je nedostatočná
V čase krízy vyvstáva aj otázka, či nám obnoviteľné zdroje skutočne pomôžu a na aké sa môžeme spoliehať.
„Naša krajina urobila v oblasti energetiky v posledných rokoch pomerne veľa krokov. Posledné dva roky majú firmy záujem o inštaláciu zariadení, ktoré im pomôžu šetriť náklady. Problém je však s komunikáciou smerom do verejného priestoru,“ priblížila Ľubica Ragulová, senior consultant spoločnosti EY. Podľa nej je úlohou štátu viac vysvetľovať potrebu šetrenia energií, čo všetko je možné v tomto smere urobiť. Legislatíva takisto umožňuje zakladať energetické spoločenská aj komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. „Tu je priestor pre štát, aby prišiel s príručkami, čo to pre odberateľov znamená, aké sú konkrétne schémy pomoci.“
Riaditeľ odboru posudzovania a schvaľovania úverov zo ŠFRB Juraj Bartoš uviedol, že najzelenšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje. „ŠFRB už minimálne dvadsať rokov poskytuje podporu na zateplenie bytových domov. Znížila sa tak spotreba energií a tiež uhlíková stopa. Teraz je otázne, ako to zefektívniť.“
V oživenie diskusie verí Juraj Melichár, koordinátor pre energetickú transformáciu Priatelia Zeme. „Aktuálne máme 17-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Cieľom je, aby to do roku 2030 bolo 19,2 percenta. To je málo ambiciózne, keďže na úrovni EÚ sa rokuje, či cieľom bude 40 alebo 45 percent. Pre Slovensko to vychádza 32 percent.“
Ján Karaba, predseda Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov, pripomína nedostatočné využívanie geotermálnej energie. „Využívame ju zatiaľ len v teplárenstve, nie na výrobu energií. Mali by sme sa nad tým zamyslieť. Potenciál riek mále limitovaný, avšak slnka máme dostatok, no využívame ho v malom množstve napriek boomu vo fotovoltike a jej podpore. Potenciál je aj vo vetre. Máme technológie, no nevyužívame ich.“
Záujem ľudí o úspornejšie technológie existuje, mnohí však netušia, kde ju získať a kto im ju príde nainštalovať.
„My sme nositeľom projektu Zelená domácnostiam, ktorý od roku 2015 podporuje využívanie zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. Projekt prechádzal zmenami, ale za celý ten čas podporil 40-tisíc inštalácií, čo je pri milióne rodinných domov, ktoré máme, nízke číslo. Je potrebné, aby podnikateľov podporil štát, aby sa nebáli, či ľudia budú mať motiváciu do spomínaných zariadení investovať. Tiež sme limitovaní nielen inštalačnými kapacitami, ale aj dostupnosťou zariadení na trhu,“ povedal Michal Ilovič, vedúci oddelenia poradenstva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
SME konferencie (zdroj: Milan David)Vodík si razí cestu v doprave
Dlhší čas sa hovorí aj o vodíku, ktorý má prispieť k dosiahnutiu energetickej neutrality. Táto téma nabrala na obrátkach najmä po svetovej výstave Expo Dubaj 2020, kde exminister hospodárstva Richard Sulík predstavil prototyp slovenského vodíkového auta. Táto akcia však bola úspešnejšia skôr z hľadiska marketingu než prílevu konkrétnych objednávok. Avšak myšlienka vyrábať vodíkové autá na Slovensku nezanikla.
„Hovoril som s tvorcami vodíkového auta a budú ho ďalej vyrábať pre nemeckého partnera. Aj slovenský výrobca autobusov, konkrétne midibusov, bude pokračovať,“ vyjadril sa Juraj Sinay, koordinátor vodíkových technológií na Slovensku. „Sme v etape, keď v januári máme predložiť inovovanú verziu akčného plánu a ideme ďalej. Naším cieľom je, aby od momentu jeho schválenia bol aplikovaný v praxi,“ doplnil profesor.
Juraj Petrovič, applications manažér Messer Tatragas konkretizoval, že momentálne budú inštalovať vodíkové čerpačky v Trenčíne a Košiciach.
„Druhý januárový týždeň bude tri dni jazdiť mestský vodíkový autobus v Trnave. Veľa sa hovorí aj o midibusoch. Z nášho pohľadu, ako jedného z najväčších dodávateľov vodíka v americkej mobilite, kde plníme nielen autobusy, ale aj vysokozdvižné vozíky, je najzásadnejšou výhodou pri vodíku rýchlosť plnenia. Vodíkový kamión naplníte do 15 minút, osobné auto do sedem a autobus do desať minút. Na rozdiel od elektriny je vodík reálne skladovateľný. Znamená to, že energetické médium si vieme vyrobiť v čase, keď to ide lacno, a vieme ho použiť vtedy, keď ho potrebujeme.“
V tejto súvislosti predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska Ján Weiterschutz pripomenul, že midibus zo Spišskej Novej Vsi bol už homologizovaný a je schopný vyraziť na naše cesty. „SAD-ky a mestá si ho môžu objednávať.“
SME konferencie (zdroj: Milan David)
