Aj keď slovenskí farmári získajú od štátu z tohtoročných nárokovateľných prevádzkových dotácií nazývaných aj priame platby do konca decembra iba zhruba 40 percent a nie až 90 percent, ako bolo doteraz obvyklé, sťaženie svojej pozície v bankách sa obávať nemusia. VÚB banka, ktorá patrí k najväčším financujúcim bankám domáceho agrosektora, farmárom totiž splatnosti ich koncoročných záväzkov predlží a nebude im účtovať ani nejaký mimoriadny sankčný úrok navyše.
Na už desiatom pokračovaní agropotravinárskych diskusii pod krídlami tejto banky, ktorá na nich posledné roky spolupracuje aj s denníkom Sme, to uviedol člen predstavenstva a vrchný riaditeľ divízie firemného bankovníctva VÚB Andrej Viceník.
Sebestačnosť zostáva naďalej top prioritou
Mimo tejto operatívnej výzvy sa však tento ročník najväčšej odvetvovej diskusie, ktorej sa zasa zúčastnilo až okolo 250 vrcholových predstaviteľov domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva, venoval hlavne tomu ako zvýšiť domácu potravinovú sebestačnosť. Aj s dovetkom - a teraz už naozaj.
Lebo už viacero vlád za sebou si to dalo za ciel no stále platí to, že hotové slovenské potraviny kryjú iba zhruba 40 percent ich celkovej domácej spotreby a tiež veľa slovenského obilia aj zvierat sa vozí na finálne spracovanie do cudziny.
Aby sa to zmenilo farmári potrebujú aj to aby sa výrazne zjednodušili domáce dotačné systémy. Lebo aj meškanie tohtoročných dotácii je len dôkazom toho, že terajšie dotovanie je až príliš zložité. Rovnako Slovensko musí tiež zjednodušiť stavebnú legislatívu lebo aj povolenia na nové maštale sa farmárom získavajú len veľmi ťažko. Aj keď veľa mäsa si krajina musí voziť z cudziny.
„Okolo povolenia na novú maštaľ musíte behať toľko, že časom na celú investíciu aj stratíte chuť,“ upozornil na diskusii Daniel Frauenschuh, ktorý je rodeným Rakúšanom no už 15 rokov vedieť hornonitriansku farmu Poľno Vtáčnik. Práve jeho podnik je jeden z najväčších chovateľov zvierat v krajine. Má 4-tisíc kusov dobytka a 7 500 oviec.
Rakúšan pritom na diskusii zožal hneď viac krát najhlasnejší potlesk. Aj potom čo povedal, že tunajší farmári môžu byť na svoju prácu rovnako hrdí ako ich rakúski kolegovia a osvetlil aj to, že za nepomerne vyššou rakúskou potravinou sebestačnosťou je aj to, že tam väčšinu obchodných reťazcov ovláda domáci rakúsky kapitál a nie zahraniční ako je tomu na Slovensku.
Komerčný riaditeľ britského Tesca na Slovensku Erik Šiatkovský na to reagoval, že ich vlastník je síce zahraničný no tuzemskú sieť vedú slovenskí manažéri, ktorým tiež ide o to aby na pultoch boli úspešné hlavne slovenské potravinárske firmy. No zároveň obchodník upozornil, že niektorých potravín na Slovensku stále nie je dostatok. Osobitne veľa si podľa neho musia reťazce dovážať výsekovej bravčoviny aj hovädziny. Hydinového mäsa majú v Tescu až 90 percent slovenského. A v ovocí a zelenine sa už situácia tiež výrazne vylepšila. Mimo pár mesiacov zimnej sezóny ich majú obchodníci od domácich producentov dostatok.
Investičné dotácie pomôžu
Viacerí diskutujúci sa zhodli, že aktuálne rozdelené nové európske fondy pre našich farmárov aj potravinárov v celkovej výške až skoro 460 miliónov eur môžu zvýšeniu sebestačnosti výrazne pomôcť.
Peter Ondro, ktorý s jeho skupinou Aspin podniká v agrosektore aj výrobe potravín, povedal, že tieto nové dotácie môžu pomôcť hlavne ďalšiemu zdynamizovaniu pestovania ovocia a zeleniny. No nie až tak zásadný skok môžu podľa neho vyvolať vo výrobe potravín lebo zo štvrť miliardy eur pre potravinárov išlo veľa peňazí len na zlepšenie energetickej efektívnosti a kvality výroby potravinárskych fabrík.
„Výroba potravinárov ako taká až tak nenarastie. Aj preto, že výzvy na tieto výpomoci boli až príliš všeobecné. Štát si mal jasnejšie povedať, že podporiť ide iba výstavbu nových kapacít, ktoré tu najviac chýbajú. Nemáme mäso a tak sa mali cielenejšie podporiť napríklad nové bitúnky,“ povedal Ondro.
Tiež povedal, že potravinári môžu zvyšovať sebestačnosť aj tak ak si budú otvárať vlastné špecializované predajne. Jeho Aspin si tak pre svoje pekárne, ktoré má od Dolného Kubína až po Veľký Krtíš, už otvoril 30 nových vlastných predajní pečiva a tak nie je odkázaný len na supermarkety reťazcov.
Ondro je pritom aj spolumajiteľom a manažérom považskobystrickej mliekarne Nika, mraziarni na zeleninu Equus a tiež krtíšskeho vinárstva Movino. V rôznych potravinárskych odvetviach jeho Aspin zamestnáva už celkovo tisíc ľudí a dosahuje v tomto sektore tržby 100 miliónov eur. Okrem toho Aspin patrí v krajine aj medzi najväčšie farmárske skupiny s farmami až na ploche vyše 15 000 hektárov.
Brusel sa už začína krotiť v zelenej orientácii
Na diskusii sa hovorilo aj o možnej revízii aktuálnej dotačnej politiky EÚ z pohľadu zjemnenia environmentálnych nárokov na agrárnu výrobu.
Výkonný podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš ocenil, že Európsky parlament iba nedávno vrátil bruselskej Európskej komisii novú prísnu smernicu na zníženie pesticídov v ochrane rastlín pred škodcami aj chorobami.
Farmári sa podľa neho nebránia novým zeleným prístupom no tie musia napredovať takým tempom aby neohrozili samotnú produkciu potravín.
Líder komory ocenil aj to, že vďaka jej snahe a aj snahe domáceho Ministerstva pôdohospodárstva sa podarilo v Bruseli spätne zúžiť aj rozlohy neprodukčných biopásov v chránených územiach.
A napokon predseda a majiteľ Poľnohospodárskeho družstva vo Vrábľoch Erik Solár zasa pripomenul, že na farmárov by mali viac myslieť aj samosprávy pri vyrubovaní nových miestnych daní. Aktuálne jeho farme bola daň z nehnuteľností zvýšená až na dva a pol násobok čo jeho podnik výrazne zaťažuje.
Vrabeľský podnik je pritom veľmi aktívny nielen v chove kráv, ale má aj vlastnú mliekarenskú výrobu či výdajné mliečne automaty. A už dlhšie investuje aj do obnoviteľných zdrojov energie.
Organizátori pozývali na diskusii aj zástupcov nového vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a aj Pôdohospodárskej platobnej agentúry no tí odmietli. Po prvýkrát v histórii tak na podujatia z vedenia rezortu neprišiel vôbec nikto. Vždy doteraz keď už neprišiel na diskusiu samotný agrominister a šéf agentúry nahradili ich štátni tajomníci či sekční šéfovia.
Autor: SME konferencie
